Ikaros

Povedal si,
že je to len obyčajné.
Nič.
Čo sa stratí na dne oceánu,
ktorý vypiješ jedným dúškom.

Smietka na kabáte bezdomovca,
A štvorec na károvanej košeli.
A ten ti nepríde výnimočný.

Je však vždy to čo vidíš
naozajstná skutočnosť,
alebo len
poľahčujúca okolnosť
tvojich nekonečných pochýb?

Myšlienková ruleta
si hľadá spočinutie.
Niekde v diaľke,
pri čínskej paličke.
Jedna je málo,
Dva je už veľa.
Tak čo s tebou ľudské pokolenie?

Krásu už nehľadáš,
Láska pre teba zanikla.
Pravde si okovy nasadil
Však nádej zatiaľ uniká.

Tebe,
Pokrytče chvíle,
Zdanlivo radostne
ubehnutej míle.

No veď uvidíš,
Čo bude zajtra,
Vidím, že krídla Ikarove si nasadil.
Čo môžem viac,
jak priať ti veľa šťastia
Aj v tom, pre čo si sa nenarodil.