Flegmatik

                       FLEGMATIK

 Prichádza k nám známa duša,

 dokonalý flegmatik, 

 rozhodiť ho darmo skúša 

 nabrúsený cholerik.

 Zo stresu a naháňania 

 nerobí si ťažkú hlavu,

 nač toľkého namáhania,

 uvarí si radšej kávu.

 Pomaly z nej upíja,

 vychutnáva hlt po hlte,

 parťák okom zabíja,

 predsa majú práce mrte.

 Ironickou poznámkou,

 že robota neujde,

 ku konfliktu pozvánkou,

 facka silná sa ujde.

 Čakajúc na lekára 

 tri hodiny v pokoji,

 s pacientmi sa nekára,

 za hádku to nestojí.

 V dlhom rade na pošte 

 cítiť isté napätie, 

 čakajúci na rošte,

 flegmatika nemetie.

 So stoickým pokojom 

 zvláda všetko bravúrne, 

 s éterickým nábojom 

 nevidí svet pochmúrne.

 Možno mu je všetko jedno,

 pocity však neprizná,

 s ľahkosťou vždy kráča vedno,

 nikto sa v ňom nevyzná.

 Akékoľvek potknutie 

 s eleganciou vyrieši, 

 pre policajné zatknutie 

 v duchu vôbec nehreší.

 Nezná nálad striedanie, 

 žije v jednej rovine,

 hmotných statkov strádanie 

 nezapíja vo víne.

 Hoc odmerane pôsobí, 

 dobrák je to od kosti,

 vyberané spôsoby,

 kedykoľvek pohostí.

 Povahou sťa flegmatik 

 možno druhých odrádza,

 no racionálny pragmatik 

 nikdy slovo nezrádza.