Cholerik

 

 

 

                      CHOLERIK 

 

 

 Mohutný chlap nervózny 

 prediera sa veľkým davom,

 tak nevrlo morózny 

 v prestrojení hriešne drahom.

 

 Gestá pritom odporné 

 ukazuje do davu,

 vulgarizmy záporné, 

 chorý je však na hlavu.

 

 Okolie vždy ustupuje,

 keď sa zjaví na dohľad,

 pochmúrny čas nastupuje,

 odpudivý na pohľad.

 

 Spúšťať zvykne hlasný krik, 

 zlú náladu prináša, 

 cholerikov bežný zvyk,

 že obetiam sa vyhráža.

 

 Nestrpí on kritiku,

 keď parťáci ho pohania,

 schmatne do rúk motyku,

 ani náznak váhania.

 

 Nesie sebou zlú povesť, 

 s ním aj celá rodina,

 otec nervák, mama lesť,

 cholerická spodina.

 

 Kto sa chyby dopustí,

 skaza sveta nastáva, 

 kýbel jedu vypustí,

 obeť v smútku ostáva.

 

 Nikto úsmev nevidel 

 na tvári večne mrzutej,

 ktože by jej závidel,

 odpudivo odutej.

 

 Primieša sa do sporu,

 aktérov hneď uráža,

 no tí držia pospolu,

 cholerika poráža.

 

 Pocit prehry neznesie,

 preto spriada pomsty plán,

 či odvážlivec unesie 

 útočníkov celý klan.

 

 Vtom sa strhne strašná mela 

 urážania, nadávok,

 odvážlivca parta smelá 

 uštedrí mu prídavok.

 

 Puká jedoš od zlosti 

 z nečakanej porážky,

 uväznený v hrdosti 

 chŕli plané vyhrážky.