(ne)hlboká úvaha

Hľadím z brehu do vody,
život pláva už mi preč.
Čo s ním vôbec robím,
keď stružlikám si meč.

Sedím dlho na konári,
strašne ma už bolí riť.
Azda sa mi vstať poradí,
veď dnes volajú ma piť.

Studené ruky, v nich čaj,
nechutí dobre ako doma.
Vravím iný kraj, iný mrav,
au, polial som sa somár.

Utieram ho, vyzerá ako moč,
mokré gate, takto sa hanbím.
Hej, neschopnosti bolo dosť!
za náreky jednu si už vrazím.

Postavím sa a do vody aj idem,
nech si myslia že som padol.
Keď medzi ľudí potom prídem,
poviem, že bojoval som s hadom!

S hadom súboj každý večer,
zvádzaný je, keď žena nie je.
Na mužov majú iný meter,
veď každá vždy zo mňa bleje...

Hľadať si ju budem celý mokrý,
ako bicykel rozbitý som, ale fešák.
Šaty, ako by ich žrali veľké bobry,
matky kričia, bo vyzerám jak peďák...