JAZZ NEŽNEJ KUBÁNKY

Začína pršať .

Všetko na sen
podobá sa len
Ako vôbec máš sa?
Tu fajn,
no miestami tie prehánky.

Tvoje meno ako had
ovíja sa okolo mojej hánky,
vlasami mi presvitá
jazz nežnej Kubánky,
ktorá horí niekde tam,
kde to ľudia nadnesene
nazývajú zemský raj.

Túžiš si zo mňa potiahnuť
nadýchať sa ma z plných pľúc,
no ja sa dokážem len rozplynúť,
vypariť sa ako duch.
Nemám tu svoj druh,
tak ma, prosím, nenúť
sem medzi vás zapadnúť.

Stanem sa súčasťou zeme,
keď dopadne posledný tón
júlovej búrky,
a niekde z Malej Strany
ozve sa môj obľúbený zvon.

Ahoj.