KREHKÁ

Kvetnatá flauta

vyhráva nám do rytmu

tvojich lží

a mojej krehkej dôvere,

v dobrej viere,

láme krídla na dve polky

z nádeje ostávajú iba zlomky.

 

Zvuk sa víri na hladine

ako prach na Nuselskom moste

nie si moje „jednoducho“ ani „proste“

výčitky rozožierajú čas hodinu po hodine.

Leto prišlo

a v okamihu jedného nádychu

rýchlo aj odišlo

a s ním i všetky sľuby,

ktorými plnili sme kluby.

 

Tvoje ústa opúšťajú slová

ako farebné listy strom na jeseň,

a keď trubkár dohrá túto pieseň

uvidí sa, kto koho pozná.

A potom príde zima,

každá chvíľa bude iná

bude trvať zas o čosi kratšie

až kým posledná hviezda na nebi

jasným zábleskom zhasne.