BLÚDIVÁ

Blúdivé city 

hľadajú roh

kam by sa skryli

a v jemnosti si hnili.

Nemám už viac sily

lámať vlny viny 

naprávať cudzie chyby

včera bolo dávno 

dnes je čas len abstraktom.

Bez pevných základov 

sa nedá postaviť dom,

nezakvitne ani jediný strom.

Spleeny hliny

nedôvera omylu

vo vzduchu cítiť potupu,

počujem blúdiť skazu

všetko sa deje náhle,

plíživo a celkom zrazu

maľujem si osud 

k svojmu obrazu 

zvon už neodbíja

žiadnu otrepanú frázu.

Mliečna hmla 

nad ránom kryje cesty 

usíname pod paplónom

plným tajných slastí

opakovať chyby je ľudské 

aj keď ty si vskutku 

poloboh.