RÁNA

Na hodinách

odbilo už dávno päť,

za oknom pomaly

prebúdza sa svet.

Slnko hladká lúčmi

listy farby krvi

chodcom sa pod nohami

chodník pomaly drví,

keď kráčajú všetkými smermi

prechádzajú tisíckami dverí

ráno sa ešte vo všetko verí,

v električke hlavy

ponorené v kvetnatom snení...

Aj ten najbojazlivejší

sa v jedno ráno osmelí.

Postele sú ešte teplé,

nahé telá sa skrývajú

v pare rannej kávy.

Vták na parapete

spieva o slávnom svete,

kam odletí až príde zima

na dvore sa chúli fena

pre niektorých ráno

býva slepá rana

pre iných zas

nebeská krása.