ČAS

Opäť je neskoro,

na ulici nie je ani duše

všadeprítomné ticho,

ktoré nebezpečne kúše

zúrivo píšem slová na papier,

ktorý ich pomaly vpíja

všetko rýchlo uniká

čas, peniaze, možnosti

hrdza života telami nežne

kúsok po kúsku preniká

Zem sa točí stále rovnako

čas sa nemení

je stály

plynie súvisle

avšak každým rokom

pre ľudské duše

beží vpred rýchlejšie ako Zátopek

keď v Helsinkách žal slávu

pijem ďalšiu kávu,

píšem ešte dravejšie

o tom, že čas

čo je vlastne čas?

Abstrakt vymyslený ľuďmi,

aby lepšie pochopili svoje miesto

na tejto božskej púti

zdá sa, že každý pôsobí neisto,

no čas ho drží pri zemi

čas nás ženie,

čas nás chlácholí

spoliehame sa na to,

že sa nikdy neminie,

že v našom živote

bude ďalej tiecť,

potichu, nevinne.

 

Za posledným

slovom v knihe

sa píše bodka.