VÝHOVORKY
Keď nenápadná výhovorka
prejde pekne po hladkom,
zrazu klamstiev celá svorka,
koniec bežným poriadkom.
Uhniezdi sa v rodinách,
v teplúčku si pekne hovie,
ďalšie zbadáš v novinách,
v takmer všetkom, čo kto povie.
Vyvolaná nechuťou
plniť druhých žiadosti,
sprevádzaná pachuťou
veľmi trpkej radosti.
Chytro hľadáš dôvody,
že máš niečo iné v pláne,
nečakané náhody,
z výhovoriek po eláne.
Kazí symbol dôvery,
búra pocit čistoty,
unáhlené závery
vedú k strate istoty.
Nepríjemne zákerná
vnáša svetu pochyby,
situácia prekérna,
čas pykania za chyby.
Na prvý pohľad nevinná,
niekoho však môže raniť,
jazda vskutku povinná,
výhovorku treba haniť.
Stačí iba malá lož
na výčitky svedomia,
špinavá sťa smetný kôš,
rakovinou vedomia.
Predstieranej chorobe
či vážnemu úrazu,
pravda plače na hrobe
zo strašného podrazu.
Nečakaná ťarcha viny
rozkolíše harmóniu,
výčitka za hriešne činy
spúšťa v tele agóniu.
Aj keď pravda občas bolí,
lepšie hneď ju povedať,
hoc následkom čelíš holý,
nechci vnútro zapredať.
Rovno zmosta doprosta,
lepšie jednať férovo,
ak nedôvera narastá,
vyžeňme ju zborovo.