ORGOVÁN

Sme nízko,

a pritom mám

nepríjemné závrate,

vidím strechy domov

z ulice,

kde trhali sme 

orgován

voňal tak nezvyčajne prenikavo

ako to všetko,

čo sme spolu prekusli,

chvíľami sa míňal čas

akoby sme ani nežili

okamžiky pravdy

chutiace tak slano

zdá sa to všetko 

tak príšerne dávno...

 

Je zima

a orgován už nekvitne,

viac

nenosím blúzky priesvitné

si tak ďaleko

je to také

akoby si ani nebol

ostrý hrot reality

kreslí mi po koži

a vydavá zvuk hlasitý

všade tam,

kde si sa ma dotkol

je zima

a orgován už nekvitne.