Z úst
slov dlhé výpravy
nikto ich neriadi
plynú sami
nezastavia ich vojaci,
psi
ani náboje.
Zamotávajú sa mi vlasy
namiesto jazyka -
vystrelí
rezko ako motyka,
ľutovať po zločine
je ako zalievanie v decembri.
Necítim bezpečie,
voda sa hromadí
raz to všetko pretečie
čo platilo
už dávno neplatí
prečo sa to všetko
ako hmla nad horami
raz vytratí?
Úskalia dotykov
svet je miesto pre cynikov
a nie pre snílkov
tobôž romantikov.
Jsem zarputilý romantik, takže cynismus neznám. Pěkná báseň .)
25.11.2021 13:35:46 | Constantine