Spievajú stromy
pod ťažkou
snehovou prikrývkou
utkanou z tisícich
nesplnených snov,
o tom ako bolo
ako bude
a čo sa
dnes ešte stane,
zázraky nevídané...
Počúva ich vtáčik,
letiac nad lesklými strechami
uvažuje nad všetkými
tými rozkvitnutými snami
prečo sa v realitu nepretavili?
Vtáčik maličký,
na krídla mu padá srieň
nechápe ľudský svet,
letí ďaleko
a ešte ďalej
tam, kde vonia
agátová alej
a sny majú
všetky podoby,
a
niet tam ani kúsočka
človečej zloby.
Pěkná a živá, dobře jsi to vystihla.)
01.12.2021 14:06:27 | Constantine