"často na teba myslím" "prečo?"

ja nie som julia roberts
a ty richard gere
a toto nie je príbeh 
o rytierovi s dáždnikom v ruke
a kyticou ruží

v upršanom počasí
sa vraciam domov
zákrutami
nebezpečne
akoby to mala byť
moja posledná 
jazda
v hmle nerozoznávam
kde je začiatok
a koniec cesty

prší a 
sneží
a jelene hľadajú druhý breh

už nemám zábrany
skončili akékoľvek
hranice
vytratil sa aj  ten posledný
pocit strachu
keď s roztraseným hlasom
sa ťa opýtam
"budem ti chýbať keď odídem?" 


rýchlosť sa násobí
vkrádajúcou sa prázdnotou
do schránky tela
kde kedysi bývalo
všetko potrebné
na pravidelné východy slnka

a odpovede na otázky
začínajú byť jasnejšie
ako kedykoľvek predtým

.