VIANOČNÁ POHODA
Prichádzam k Vám s vrúcnym prianím
neochvejne v tento čas,
nie je to len mojim zdaním,
že Vianoce prišli zas.
Teší sa im každá duša,
vzácne chvíle pohody,
gazdiná už kuchtí, skúša
pripraviť sa na hody.
Zrána vojde prvý hosť,
pekným vinšom obdarí,
dodržujúc prísny pôst
hladovať sa podarí.
Hostí časom pribúda,
zapĺňa sa príbytok,
no gazdiná zabúda
na slávnostný prípitok.
Kolom vône lahodné
dráždia zmysly prítomných,
no zobnúť dačo nevhodné,
predstáv čisto daromných.
Nervozita hostí stúpa
pozrúc sa na hodiny,
gazdiná však sťaby skúpa
nedbá túžob rodiny.
Vtom však príde istá spása,
povel pani domácej,
pohľad na stôl, čistá krása,
teší hostí najviacej.
Kapustnica vianočná,
trubičky aj oblátky,
či vianočka sviatočná,
teší členov posádky.
Každý s chuťou do jedla
opreteky prežúva,
po večeri hneď vedľa
koledám sa načúva.
Keď vtom kôpka darčekov
nedá pokoj prítomným,
radosť detí, starčekov
nie je javom náhodným.
Ponožky aj teplý sveter
pre vzácneho deduška,
áno, áno, vnúčik Peter,
tebe detská poduška.
Každá duša šťastím jasá,
vnútri v srdci ďakuje,
no po sviatkoch smutná trasa,
keď od blízkych sa pakuje.