Počúvať
chladné kroky
bubnujúce
o číru hladinu
zabudnutých sľubov.
Hľadať
truhlicu plnú
včerajších prekvapení
a veštiť,
na dne bublajúceho
prameňa
to, čo nás minie,
čo nás cestou životom
vôbec nečaká.
Zo smaragdového prachu
utkať dokonalú kópiu
zhmotnených obáv
a jedným dychom
ich všetky odfúknuť.
Prizvať,
k pomaly
dohárajúcemu ohňu,
starosti všetkého druhu,
podať im ruku
a odoslať ich
spolu s vtákmi
ďaleko za obzor.
Žiť
život všetkými vôňami
plnými farbami
nepripútavať sa
hrdzavými kotvami,
byť ľahkosťou existencie
do končekov vlasov
omámený.
Taková "hezky vyvážená" poezie* Od marnosti člověčí a nadhledem recepisu k prožitku života.
11.12.2021 13:09:59 | šerý