Kolóny

                       KOLÓNY 

 Tri hodiny poobede, 

 áut na cestách pribúda,

 v chaotickej nezbede 

 trpezlivosť ubúda.

 Plecháče sa mestom rútia 

 zatiaľ v rýchlej premávke,

 priedušky zo smogu smútia 

 nevinných na zastávke.

 Čakajúc na autobus 

 dennodenne zmeškaný,

 aj sangvinik už cíti hnus,

 v zlosti perlí hláškami.

 Uviaznutý v kolóne 

 mešká celú hodinu,

 žiadne eso v talóne,

 trpezlivosť hrdinu.

 Autobus sa rozbieha 

 iba veľmi pomaly,

 hlavou zas ti prebieha,

 či bicyklom ísť nemali.

 Zápcha nervy drancuje,

 skúsiť radšej zaťať zuby,

 čert radosťou tancuje,

 že východiskom plané sľuby.

 Kolóna sa vlečie mestom 

 pri slimačej rýchlosti,

 cesta v špičke božím trestom 

 hriešnej ľudskej bytosti.

 Na križovatke na dohľad 

 práve svieti zelená,

 nepriechodná na pohľad,

 bo premávka šialená.

 Hustne už hmla z výfukov 

 údajne vraj neškodných,

 hoax reklamných podfukov 

 kúzelníkov záškodných.

 Kašle vetchá starenka,

 ledva lapá po dychu,

 v mysli dávna spomienka 

 hlbokého nádychu.

 Frčí úzkou ulicou 

 preťažený kamión,

 šofér sťaby mulicou,

 pretekársky šampión.

 Ľudia v dome pri ceste 

 márne píšu sťažnosti,

 kľudne sa aj obeste,

 nieto lepšej možnosti.