"musím porozmýšľať"

nevedel som si to vysvetliť
už tri dni nepribudol
neprijatý hovor
ani žiadna správa
žiadne klopanie na zamknuté dvere

už viac ako týždeň
žijem ako mních
ktorý si
v tom lepšom prípade
odriekava životnú modlitbu
a v tom horšom prípade
prestrelil hlavu

prvý deň sa to nedalo vydržať
striedali sa pri dverách susedia
a susedy
ktorým som bol vraj dlžný vysvetlenie
aj keď som ani jednej nikdy nič nesľuboval

telefón vyzváňal
až kým mi nevybili baterku

keď mi došiel chlast
musel som to risknúť
a opäť ho zapnúť
kvôli donáške

svetlo sveta som uvidieť nechcel

rinčal ďalší deň
a potom

ticho

"prečo na mňa tak rýchlo zabudli?"

mal som tak rozjebanú hlavu
z celého života
že mi zrazu
tí všetci parchanti
začali chýbať

a to nebolo
                  správne

.