Sporenie

                         SPORENIE

 Do prasiatka drobné dávať, 

 mysliac aj na horší čas, 

 zlým riešením je sa vzdávať, 

 na budúcnosť kašľať zas.

 Štrngajú už drobné centy, 

 pokladnička priberá, 

 jasná vízia slušnej renty 

 miesto v mozgu zaberá.

 Štipka smútku na mieste, 

 keď prasiatko sa zabíja, 

 hŕba mincí na ceste, 

 výčitka však ubíja.

 Všetky drobné porátať, 

 do mešteka uviazať, 

 zisk z úrokov vyrátať, 

 na ročný termín zaviazať.

 Už peniažky v banke ležia, 

 odfukujú spokojne, 

 z množenia sa veľmi tešia, 

 žite v slasti, opojne.

 Po roku sa termín blíži 

 vyplatenia úrokov, 

 snáď na bicykel nový zvýši, 

 výsledkom pád do okov.

 Mínus daň a poplatky, 

 ihneď mizne úsmev z tváre, 

 ako cestou na jatky, 

 ovládaš sa, no máš na mále.

 Slzička sa spúšťa z oka, 

 zosilňuje v horký plač, 

 z investície toho roka 

 nevyjde ani na koláč. 

 Načo také sporenie, 

 kde úrok takmer nulový, 

 len ilúzia, marenie, 

 tak ti treba, volovi.

 Lepšou cestou treba ísť, 

 vyšší profit z prenájmu, 

 múdru radu neobísť, 

 nech ťa banky nezajmú.

 Veď z prenájmu vyšší podiel 

 ako v banke úrok z účtu, 

 päťnásobne väčší rozdiel, 

 úsmev znova z toho súčtu.

 Opojený výnosom, 

 investuješ zas a znova, 

 inštinktívne za nosom, 

 len čo príde šanca nová.