Staroba

                     STAROBA

 Ako človek rokmi starne, 

 celé telo mľandravie, 

 mnohé veci nejdú zdarne, 

 organizmus chorľavie.

 Hoc tvor vekom skúsený 

 zná úskalia života, 

 chorľavením zhnusený, 

 vchádza bôľ a clivota.

 Spomienky na časy slávy, 

 bezstarostnej mladosti, 

 ťažko starec bôle strávi, 

 riešiac vážne starosti.

 Hoc chudobou netrpí, 

 dostáva sa na okraj, 

 vylúčenie pretrpí, 

 azda lepšie bude vraj.

 Časté chvíle samoty 

 televízor vypĺňa, 

 pocit smútku, clivoty 

 krehkú dušu zapĺňa.

 Ak návšteva zavíta, 

 pookreje na duši, 

 s láskou vľúdne privíta, 

 záujem hneď vytuší.

 V milej družnej debate 

 pripomenúc zašlé časy, 

 že dobre bolo, uznáte, 

 radosť počuť známe hlasy.

 Novosti o rodine, 

 dozvediac sa všetko možné, 

 v pokročilej hodine 

 ľahnúť si už prianie zbožné.

 Premýšľajúc v posteli 

 o zážitkoch toho dňa, 

 čo osud blízkym nadelí,

 azda trápi nielen mňa.

 S obavami ťažko spať, 

 chýba dávka pokoja, 

 tabletku si skúsia dať, 

 o blízkych sa neboja.

 Ráno skočiac z postele 

 ako dávno za mladi, 

 hoc s nadváhou pri tele, 

 azda si s ňou poradí.

 V boku starca náhle pichne, 

 nepôjde dnes z domu preč, 

 z prechladnutia pár krát kýchne, 

 zachrípnieva hlas aj reč.