Októbrová dúha

 

Prechodom prechádza

vlnka mrazu a zvuk saxofónu

z neďalekého tajného baru

a chuť, chuť októbrového dažďa

cítiť na vlhkých perách

vravím si: nové ráno, nová šanca

že stretnem život tvojich očí

a krásu ukrytú v pehách

 

Už viem, viem, že

hmlisté dni sú preč,

preč sú dni prežité na dne-

keď ťa má rád tak aj sadne,

ľútosť je preč, nechal som ju odísť

a nevráti sa, viac nie

 

Vánok pohráva sa s lístím

a stromy dokazujú,

že svet nie je len čierny a biely,

neviem všetko ale odpoveď ti zistím

celý život na mňa ukazujú

vtedy, pamätám... vtedy sa smiali,

dnes mi podávajú ruku

divné, lebo som sa síce zmenil

ale stále som ten istý "iný",

ktorý sa stráca v tichu

 

Mračná sa rozišli

a posledné kvapky

na zem dopadli,

saxofón stále znie

aj na druhej strane

cesty, kde si stromy

ešte držia svoje šaty,

pestrosťou vábi

dáma s farebným dáždnikom,

vidím v nej dámu

kvôli ktorej som sa stal básnikom

aj keď básne, že vraj nepíšem

povedali znalci

v nádejí že možno odídem

ale to ja nemôžem,

sľúbil som to svojmu ja

preto ešte zostanem

lebo po daždi mi vyšla dúha

 

...Už viem, viem, že

hmlisté dni sú preč,

preč sú dni prežité na dne-

keď ťa má rád tak aj sadne,

ľútosť je preč, nechal som ju odísť

a nevráti sa, viac nie