Venovanie

 

 

 

                         VENOVANIE

 

 

 Venujem ti kúsok času, 

 spravím malú prestávku, 

 ak chceš počuť môjho hlasu, 

 urob u mňa zastávku.

 

 Prehodíme milú reč, 

 spomenieme zážitky, 

 skôr než pôjdeš zase preč, 

 okúsime pôžitky.

 

 Na pamiatku malý dar 

 odovzdám ti s úsmevom, 

 všetko dobré, samý zdar 

 poprajem ti na novom.

 

 Veľa šťastia, úspechu, 

 stály pocit radosti, 

 v boji zdolať neplechu, 

 odpudzovať starosti.

 

 Občas treba niečo dať, 

 podeliť sa so statkom, 

 sebecké je iba brať, 

 byť nechceným ostatkom.

 

 Sem-tam od úst odoprieť 

 malý kúsok pôžitku, 

 dobro v sebe nezaprieť, 

 pocit hodný zážitku.

 

 Snažiť sa aj druhým dopriať, 

 tým, čo šťastia nemali, 

 k úspechom im nádej popriať, 

 by k cieľu išli pomaly.

 

 Venovanie ušľachtilé 

 hodné nášho obdivu, 

 od podstaty veľmi milé, 

 hoc vzbudzuje údivu.

 

 Zoceľuje človeka, 

 ukazuje hodnotu, 

 jasná cesta odveká, 

 jak pokoriť temnotu.

 

 Mravoučné zásady 

 čosi v sebe skrývajú, 

 sťaby múdre výsady 

 na priateľstvo kývajú.

 

 Slabším členom venovať 

 vľúdne slovko, hmotný dar, 

 žiadny dôvod banovať, 

 preukázať ľudskú tvár.

 

 Nestojí to skoro nič, 

 výsledkom však dobrý pocit, 

 lucifera v sebe znič, 

 žezlo chopí radosť, súcit.