ZÁKUSOK
Za obedom niečo sladké
vyžaduje žalúdok,
zveriac túžbu svojej matke,
tušiac kladný úsudok.
Olejom už mastí plech,
rukou miesi vláčne cesto,
ovocia za plný mech,
kým úrody slušnej jesto.
Pripraví si polevu
na potretie koláča,
aj sladkého nálevu,
v ktorom cesto namáča.
Vkladá už plech do rúry,
pečúc na strednom plameni,
maškrtník ju posúri,
bo vôňa jasným znamením.
Rozvoniava celým bytom,
dráždi všetkých prítomných,
komu tečú slinky pritom,
svorke tvorov maškrtných.
Keď už koláč vychladne,
potrieť vrstvou šľahačky,
jedák zaraz vyhladne,
ochutnania pytačky.
Už prežúva prvý kus
na vrchole božskej slasti,
nože pridať ešte skús,
málo mi je, nemám dosti.
Gazdiná hneď prihodí,
hrdá je na vlastné dielo,
pochvala vždy lahodí,
dlho sa jej za ňou cnelo.
Sama výtvor ochutná,
v duchu mlčky pochváli,
kúsok celý vychutná,
nahlas sa však nechváli.
Napíše si celý postup,
ak by dačo zabudla,
v očiach hostí cíti vzostup,
na tróne dnes pobudla.
Tajný recept uschová
len pre svoje potomstvo,
labužníkov nachová,
neprezradí tajomstvo.
Cukráreň si otvorí
vychýrenú v celom kraji,
núka vlastné výtvory,
chutné ani rozkoš v raji.