ISTOTA
S malou štipkou istoty
deň je zrazu kľudnejší,
väčšia dávka čistoty,
navzájom sme vľúdnejší.
Kto s nožom večne na krku
životom sa prediera,
v smútku, plači, náreku,
špekulant ho vydiera.
Taký život veru nanič,
zvádzať stále večný boj,
zišiel by sa múdry radič,
vyriešil by problém tvoj.
Hrozba sťa Damoklov meč
už dlho visí nad tebou,
preto márna každá reč,
len čo prídem za tebou.
Najvyšší čas na zmenu,
stredovek je za nami,
počuť hlasnú ozvenu,
vedie priamo za snami.
Istota však jediná,
raz pôjdeme do hrobu,
len ilúzia, vidina,
že porazíme porobu.
Darmo spriadať veľké plány,
utiekať sa k nádeji,
elán zhasnú mocné klany,
konajúc sťa zlodeji.
V momente je po istote,
rúca sa jak domček z karát,
budúcnosť len v neistote
predstaviť si túžiš nerád.
Z priepasti sa chopiť šance,
odraziť sa odo dna,
nápomocný spev či tance,
žiješ život svojho sna.
Radosťou ťa napľňa
nový zmysel života,
rany hojí, vypĺňa,
zbohom, večná clivota.
Teraz je už viac než isté,
šťastie priamo na dosah,
rána jasné, nie viac hmlisté,
dôraz hlavný na obsah.
Istota sa k nám už vkráda,
postupuje stále vpred,
ľudská bytosť tomu rada,
vymodlený tento stret.