Rána

 

Že vraj keď odídem tými dverami

zostanem, zostanem sám

ja som odišiel ale sám nekráčam

život nepreteká už medzi prstami

medzi prstami je priestor

ktorý zaplnia len tie tvoje

keby neodídem staneme sa väzňami

 

Niekedy to nie je strach

ktorý nám bráni vykročiť

ale vlastná bolesť

keď sme zaslepení, zaslepení ranami

 

Nezáleží len na noci ktorá zhorela vášňou

veľa odpovedí nájdeme keď sme spojení ránami

čo cítime keď sa vidíme ráno,

keď sa neuteká ale užíva spoločne kafé

s jemnými pohľadmi, dotykmi, úsmevmi

niekedy sa nájdeme aj keď hľadali sme už všade

tie pochabé úteky sú už za nami

 

Keď pochopíme aké sú vzácne rána

naučíme sa byť vďační za všetko čo máme

a uvedomíme si že zrazu prechádzame dverami

ktoré boli pred nami kedysi zavreté