Šibačka

 

 

 

                        ŠIBAČKA

 

 

 Vo veľkonočný pondelok 

 chlapci blúdia dedinou, 

 bystrí, jarí navonok, 

 za zábavy vidinou.

 

 Mládež v krojoch odetá, 

 pripravená dievky šibať, 

 chytro korbáč zapletá, 

 ani voda nesmie chýbať.

 

 Vedro vody sebou nesú, 

 melódiu si spievajúc, 

 aj korbáče sebou vezú, 

 dievky rúče hľadajúc.

 

 Oddávna to taký zvyk, 

 polievať aj šibať prútom, 

 nesmie chýbať ženský krik, 

 veselice veľkej pritom.

 

 Každú devu, ktorú stretnú, 

 jemne šibú korbáčom, 

 obkľúčia ju, cestu pretnú, 

 núkne chlapcov koláčom.

 

 Poliata a vyšibaná, 

 celý rok vraj zdravá bude, 

 bystrým umom prešibaná, 

 bez nešvárov, pekne v kľude.

 

 Vojdu chlapci do dvora, 

 žiadne dievča nevidia, 

 zrazu výkrik z pitvora, 

 žieňa mokré uvidia.

 

 Iná partia prišla skôr, 

 o chvíľu sa berie ďalej, 

 po šibačke mokrý dvor, 

 chlapci kážu, dievča nalej.

 

 Dievčaťu je teraz zima, 

 núka chlapcom koláče, 

 Joža pýta, k tancu zvy ma, 

 v tanci s ním si poskáče.

 

 Vôkol dobrá nálada, 

 od spevu, tanca veselo, 

 kto kolom ide, prisadá, 

 domov sa brať nechcelo.

 

 Vykúkajú susedia, 

 odkiaľže to taký hluk, 

 razom sebe povedia, 

 že spev dievok pekný zvuk.

 

 Večer chlapci domov nesú 

 veľkonočnú výslužku, 

 na koči sa s gazdom zvezú, 

 bo ťažoba na brušku.