Vône

 

 

 

                      VÔNE 

 

 

 Vône sťaby malý zázrak 

 sprevádzajú človeka, 

 s nami sú jak večný prízrak 

 od dávnych čias praveka.

 

 Vzbudzujú v nás predstavy, 

 rôzne túžby nemravné, 

 kto sa pri nich pristaví, 

 nepustia, sú otravné.

 

 Spomienka na vôňu chleba 

 pri nedeľnom pečení, 

 bolo mi to veru treba, 

 razom je po nadšení.

 

 Z pekárne na kraji mesta 

 vanie vôňa koláčov, 

 z kysnutého sú vraj cesta, 

 pre maškrtných boháčov.

 

 Kráčam schodmi v bytovke, 

 miešajú sa vône rôzne, 

 neodolám chuťovke, 

 prejedený, je mi hrozne.

 

 Idúc v meste podchodom, 

 ovanie ma hnusný smrad, 

 podoba školským záchodom, 

 pri východe už som rád.

 

 Cestou mestom električkou 

 omámi ma potu pach, 

 ohŕňam nos nad babičkou, 

 či nezomriem, vážny strach.

 

 Návratom do minulosti, 

 k starkým na ich samotu, 

 mávali tam plno hostí, 

 pripravili dobrotu.

 

 A čo taká ranná káva, 

 všetky zmysly pohladí, 

 blahodarnú silu máva, 

 pozitívne naladí.

 

 Atmosféra starých piesní, 

 pohladenie nádherné, 

 zbavený už dávnych tiesní, 

 povzbudenie zámerné.

 

 Predstaviť si pobyt v háji, 

 opojený vôňou kvetov, 

 musí to byť presne v máji, 

 obrodený silou svätou.

 

 Mnohých veľmi roztúži 

 vôňa krátkej letnej noci, 

 človek razom zatúži 

 ocitnúť sa v tvojej moci.