Pretvárka

 

 

 

                     PRETVÁRKA

 

 

 Klamstvo, faloš, pretvárka 

 sa s dušou ľudskou poharká.

 

 Odetá v slušnom obleku

 balamutí na fleku.

 

 Horšia ako drzá voš, 

 do chrbta ti vrazí nôž.

 

 Kuje mnohé tajné pykle, 

 naletieť jej ľuďom zvyklé.

 

 Tvári sa vždy nevinne, 

 uveríš jej povinne.

 

 Vraj ju nikto nemá rád, 

 počul si už mnohokrát.

 

 Vynorí sa znenazdajky 

 vo vábnom šate radodajky.

 

 Reči sladké, medové, 

 skutky chladné, ľadové.

 

 Nevieš pri nej na čom si, 

 so silami na konci.

 

 Čo je pravda a čo lož, 

 otázku si sám polož.

 

 Strieda rôzne podoby, 

 plná vášne aj zloby.

 

 Skúša, kto jej sadne na lep, 

 na obranu facku vylep.

 

 Počastuj ju štipľavo, 

 pekne zostra, pichľavo.

 

 Možno potom pokoj dá, 

 aspoň chvíľu sa ti zdá.

 

 Platí na ňu iná mierka, 

 pristrihnúť jej treba pierka.

 

 Schytiť pod krk ohavu, 

 tú pretvárku pehavú.

 

 Do očí vždy sladký med, 

 poza chrbát prudký jed.

 

 Výsledkom len neplecha, 

 čo ťa chladným nenechá.

 

 S pretvárkou len oštara, 

 o pravdu sa nestará.

 

 Že s ňou život naveky, 

 znal už človek praveký.