Čo píšem sú stopy duše
v piesku
hľadiac cestu
von z hriechu
nevidno ju,
teda aspoň nie tu
je niekde tam
kde sa naučím
držať oči otvorené
a myseľ bdelú
ľúbim ťa,
nie dokonalú ale celú
hudbu vnímam srdcom
a bozkávam dušou,
rozprávam málo
ale píšem veľa
vyjsť pred vás je odvaha,
tréma aj odhodlanie
pretože som vyrástol
a už mi bola malá cela...
Nadšenie
je úvod do sna
a ním ťa prevedie
sila božia
možno je v nás,
možno sme to my
túto silu
majú deti aj dospelí
I když stopy v písku časem voda smyje, ze tvé básně mi jistě kousek zůstane Dávide, zvlášť pak "hudba srdcom a bozkať dušou".
01.11.2023 14:39:42 | Vivien