Spomienky

 

 

 

                        SPOMIENKY

 

 

 Ako človek časom starne, 

 rokov stále pribúda, 

 mnohé veci nejdú zdarne, 

 pamäť občas zabúda.

 

 V spomienkach sa vracať späť

 k detstvu, ranej mladosti, 

 v mysli sa ti zjaví hneď 

 množstvo smiechu, radosti.

 

 A veru aj školské časy, 

 desaťročia odvtedy, 

 si spolužiačkam ťahal vlasy, 

 hnevali sa ver vtedy.

 

 Koľko strachu zo skúšania 

 prežíval si ako žiak, 

 so sladkosťami pokúšania, 

 krásne bolo, je to tak.

 

 Pred maturou si sa učil 

 viac než vedec, profesor, 

 závity do noci mučil, 

 by si nadchol celý zbor.

 

 A prázdniny na dedine 

 v starom dome u babičky, 

 večer trávil s láskou v kine, 

 hrkútajúc jak hrdličky.

 

 Dva roky na nadstavbe, 

 krátky pobyt v cudzine, 

 letná práca na stavbe, 

 dieťa malé v rodine.

 

 Potom vážna choroba, 

 úraz hlavy pri nehode, 

 pártýždňová poroba, 

 ďalšie roky v pohode.

 

 Veľa práce následne, 

 starostlivosť o domov, 

 dieťaťu dať posledné, 

 občas smútok za mamou.

 

 A na staré kolená 

 tempo treba spomaliť, 

 strašná reuma stvorená, 

 do kúpeľov sa pobaliť.

 

 Prežiť v kľude žitia jeseň, 

 znie posledné želanie, 

 nepocítiť žiadnu tieseň, 

 keď z neba zve už volanie.

 

 Ak by sa dal vrátiť čas, 

 že by som tu dlhšie bol, 

 tak isto by som žil zas, 

 nedal by som vlastný gól.