VLAKOM
Na stanici v Bratislave,
pozri na tie davy ľudí,
po práci aj po oslave,
k nástupišťu každý prúdi.
Každý kráča rýchlym krokom,
by svoj vlak nik nezmeškal,
na tabuľu hodím okom,
či mi rýchlik nemešká.
V kupé sa pekne usadím,
všetkých slušne pozdravím,
slúchadlá si nasadím,
či debatujem o zdraví.
Popritom sa dívam z okna,
pozorujem krajinu,
akáže je ozaj pekná,
že neznám ju, mám za vinu.
Cesta rýchlo prebieha,
vlak po trati klepoce,
ako ten čas ubieha,
keď s druhými sa trkoce.
Ten pán v kúte oproti,
premohli ho driemoty,
tučná pani naproti
núka všetkým dobroty.
Mladík vedľa číta vtipy,
od smiechu ho nadhadzuje,
mladá slečna dáva tipy
na krém, čo vrásky vyhladzuje.
Vlak sa blíži k cieľu trasy,
už sa chystám vystúpiť,
na stanici toľké masy,
ľudia, z cesty, ustúpiť !
Ťažko je sa predrať von
obsypaný kuframi,
vôkol ľudí, všade zhon,
dokelu aj s foframi.
Už mám cestu za sebou,
už som prišiel do cieľa,
dlhý výlet za tebou,
na mňa to už priveľa.
Na návštevu sa však teším,
dávno som ťa nevidel,
cestu zvládnem hoc aj peši,
bych ťa čím skôr uvidel.