Strach

 

 

 

                    STRACH 

 

 

 Dobrý sluha, no zlý pán,

 hovorí sa o strachu, 

 z obáv márnych mnoho rán,

 priamym smerom ku krachu.

 

 Ruky tvoje zväzuje, 

 človek zrazu nemožný, 

 neustále zvažuje, 

 kadiaľ únik je možný.

 

 Myšlienkami úplne vedľa, 

 myslí len na najhoršie, 

 od strachu stojí ako jedľa, 

 v hlave hrôzy včerajšie.

 

 Čo ak sa zas znemožní, 

 znova povie hlúposť dáku, 

 prísediacim umožní, 

 by sa strhli od ľaku.

 

 Trochu sa už uvoľni, 

 v pote vlastnom sa zas smažíš, 

 ako otrok, nevoľník, 

 o pokoj v duši márne snažíš.

 

 Veď nič za to nestojí, 

 zveličovať každú drobnosť, 

 bežný človek ustojí, 

 keď občas povie nejakú sprostosť.

 

 Ak nechtiac prúser vyrobíš, 

 povieš niečo nevhodné, 

 na žart problém prerobíš, 

 to pre teba vždy výhodné.

 

 Nikto z ľudí bez chyby 

 z neba na zem nespadol, 

 buď len viacej snaživý, 

 bys k ľuďom ľahšie zapadol.

 

 Nemaj v sebe pocit hriešny, 

 nemaľuj čerta na stenu, 

 tento prístup úplne smiešny, 

 z neho dušu zjazvenú.

 

 Tak už z toho nerob drámu, 

 buď raz trochu spontánny, 

 márne vopred nekop jamu, 

 veď si mladý, vitálny.

 

 Nič vážne sa nestalo, 

 nejde predsa o život, 

 by strašiť ťa to prestalo, 

 jak lev bojuješ snaživo.

 

 S malým kúskom odvahy 

 každý problém malina, 

 získaš pocit prevahy, 

 strach už nie viac lavína.