Obezita

 

 

 

                    OBEZITA 

 

 

 Od rána ťa hlad naháňa, 

 hľadáš, čo by si kde zobol, 

 tyčinka ho hneď zaháňa, 

 bo od hladu by si zdochol.

 

 O chvíľu ti škŕka v bruchu, 

 dačo by si veru zjedol, 

 nadávaš si zase v duchu, 

 od hnevu si celkom zbledol.

 

 Čože to len so mnou je, 

 že som taký pažravý, 

 všetko z hrnca len sám zjem, 

 žalúdok mám boľavý.

 

 Prečo mi tak chutí jesť, 

 mäso, párky, salámu, 

 všetko musím razom zjesť, 

 s hrôzou stúpam na váhu.

 

 Pribudli mi kilečká, 

 mám ich veru viac než dosť, 

 smútok zmiernia pivečká, 

 večer objem iba kosť.

 

 Hladný večer líham spať, 

 hudci v bruchu hrajú piesne, 

 hlad sa nechce vlády vzdať, 

 privádza ma k stavu tiesne.

 

 Zo zúfalstva vyskočím, 

 nemôžem sa takto trápiť, 

 k špajzi tíško prikročím, 

 nemám ja už viac čo stratiť.

 

 Krémeš s chuťou schrúmem celý, 

 kofolou ho zapijem, 

 pažravosť mi práve velí, 

 hoc tým telo zabijem.

 

 Cholesterol stúpa hore, 

 cukor v krvi vyskočí, 

 zaspím rovno pri stole 

 s obezitou v náručí.

 

 Denne vláčim ten svoj sud, 

 ťarcha je to veru riadna, 

 dúfam, že je to len blud, 

 veď zábava s ním nie je žiadna.

 

 Záväzok si radšej dám, 

 že si denne zacvičím, 

 radosť z toho ozaj mám, 

 keď si telo precvičím.

 

 Konečne som čosi schudol, 

 nohavice znovu zapnem, 

 na obed som menej zjedol, 

 na bicykli jazdiť začnem.

 

 Razom sa ja cítim lepšie, 

 obezitu porážam, 

 do budúcna hľadím smelšie, 

 do sveta s chuťou vyrážam.