musel som si zbaliť tašky
a odísť
naspäť do bytu
kde ploštice si stvorili raj
kde výťah je funkčný
len každý nepárny utorok
na aute
ktorému sa dojebal motor
všetko sa na mňa zosypalo
v jeden deň
mal som cítiť úľavu
že je za tým
ale cítim olovo v ústach
ignoranciu pocitov striedali slzy
slzy striedali panické záchvaty
a tie striedali samovraždené sklony
a tak dookola
a tak dokola
a tak sa to tiahlo
ani už neviem koľko dní
chvíľami som rozmýšľaľ čo asi tak robíš
koho máš namiesto mňa
chvíľami som rozmýšľaľ
čo asi je správne urobiť
a čo by robil Henry Chinaski
mal som nutkanie zavolať ti
ale potom som si prečítal tie sms
ktoré nepatrili mne
mal som nutkanie ti ublížiť rovnako
ako ty mne zlatko moje
ale bol som naučený
zlo odplácať dobrom
vzal som si prášky
zapil pivom
a dúfal v lepšie zajtrajšky
mala si byť tá posledná
matka našich detí
človek s ktorým budem kŕmiť
na staré kolená lamy pri našej drevenici
mal som učiť syna poľovať
a ty ho vychovávať k úcte
sledujem asi desiatu plošticu
ako sa snaží utiecť predo mnou
do bezpečia
v noci mi to vrátia
v noci ma vycicajú
do kosti
tak zhasínam svetlo
a nechávam to plynúť
vonku píska mláďa myšiarky
hučí mi v ušiach voda z plavárne
chýbaš mi
a pritom
na to nemáš
absolútne
žiadne
právo
.