Prázdno!
To nám ostalo,
duté miesta v čase.
Za rozheganou posteľou,
prach a pavučina rastie.
Šťastie
sa už minulo,
kde ho načerpáme zase?
Za bleskami umocnenou búrkou,
púči kvietky strom s rozvetvenou korunou.
Chrastie
smútku opadlo,
lepšie udržíme v lase.
Pod spravodlivou bohyňou,
život hrá sa ľahšie.
Milovanie,
to nás popadlo
s iskrou v zaľúbení známou.
Prázdno?
Áno, ostalo.
Avšak - vyplnené láskou...
Autor: Jakub Pokorný