NEÚPROSNÝ ČAS
Ako ten čas rýchlo letí,
rok za rokom ubieha,
mláďa z hniezda dnes vyletí,
domov už len zabieha.
Ako je to vôbec možné,
kedy sa to všetko stalo,
je to čosi úplne hrozné,
predvídať sa to však dalo.
Pri práci tvojej každodennej
všimnúť si si nestihla,
že v tejto našej dobe mennej
ťa vráska prvá zastihla.
Všeličo si stihnúť chcela,
túžila si zmeniť svet,
do cudziny si nazrieť smela,
tam rozkvitla si ako kvet.
Časom si sa vrátila,
no nič už nie je ako predtým,
ilúzie si stratila,
nelám si viac hlavu nad tým.
Každý z nás sa časom mení,
no pointa ostáva,
keď si ťa už nik necení,
baviť ťa to prestáva.
Teraz je však správny čas
splniť svoje plány dávne,
zmysel žitia nájdeš zas,
fňukať by ver bolo márne.
Veď si ešte stále mladá,
odvaha ti nechýba,
šťastie si ťa denne hľadá,
choroba ti uhýba.
Tak sa z toho veľmi teš
a pusti sa do práce,
čo ťa baví, sama vieš,
v duši sa ti uprace.