Nádej

 

 

 

                         NÁDEJ 

 

 

 Životom občas len tak blúdiš 

 a druhých ľudí často súdiš.

 

 Len sa ty tak sama túlaš, 

 v duši z toho stále zúfaš.

 

 Ťaživý smútok na teba sadne, 

 zaťaží ťa veru riadne, 

 postav sa mu tvárou v tvár, 

 zbav sa čím skôr čiernych chmár.

 

 Nevieš presne čo dnes hľadáš, 

 keď to kdesi v diaľke zbadáš.

 

 Srdce začne prudko biť, 

 znovu cítiš radosť žiť.

 

 Neprejde však dlhý čas 

 a smútok si ťa nájde zas. 

 

 Vtedy srdce tvoje schváti žiaľ, 

 úsmev mizne kamsi v diaľ.

 

 Otázku si vtedy dáš, 

 či sa pre to trápiť máš.

 

 Za pokus to predsa stálo, 

 veď svoj význam to ver malo, 

 niečo cenné ti to dalo 

 a pri srdiečku ťa to hrialo.

 

 Počúvaj ty srdca hlas, 

 hoc slabý je jak detský vlas, 

 ten pošepne ti čo máš robiť 

 a kto sa k tebe bude hodiť.

 

 A osud to už celé dokončí, 

 že príbeh lásky šťastne zakončí.