A teraz už umieram

Myslím že ano

každý deň zo mňa
depiluje silu
ako dlhé nohy prostitútky
a kurevsky ma bolia
ľadviny

pečeň
tukový nádor na hrudníku
aj lucidné sny
o násilí

a to som násilie vždy
miloval

už ma nebaví fetovať život
tak ako kedysi
a nepozerám si na ruky
či sú ešte moje

aj bez toho viem
že sa trasú hrôzou
pred stareckými škvrnami

čas zo mňa vypaľuje
všetku farbu
aj keď nie som albín
a moja odvaha vyliezť
zatuchnutému bytu z riti
nepotrebuje slnečné okuliare

už tisíce rokov
som sám

tak dlho to cítim

tisícročia ľudoprázdneho srdca
kde počuť len vykričanú ozvenu
keď sa unavená snaha
vracia domov zo šichty
a má hlad

zožiera ma zvnútra

obrovským mlatom
rozbíjam sebaľútosť
na rezne

smradľavé

bravčové

fajnové

aspoň v truhle
budem doma

zamykám dvere
pred záchranou

obliekam si odhodlanie
do slučky
a odchádzam po svojom

tak ako vždy
keď som dovraždil