Mystérium katarzných radostí

Varovanie ministerstva kultúry:

nasledujúci text nie je určený pre osoby s IQ ≥ 200, u ktorých môže vyvolať pocit, že niečo nie je v poriadku...

 

I

Nuklidové Idy

 

Pred 4200 rokmi nastalo ticho

/v genitáliách mužov/

malý pastier vstal od hrobu otca

jazykom zotrel krv na zápästí

prídu ďalšie Idy

bol si nepoškvrnený

kolobeh v srdci spustí tep

dnes sa nebudeš báť

mužom zákona sa platí striebrom

 

obrnené pošvy sú schizmou človeka

náhlivým pochodom vnútornej dcéry

chcel si jej ďakovať?

kalendárom

znovu nájdenej polúcie

olovo zas trhá

visíš za črevá v prievane histórie

len mi neplač

sadistickým farárom odzvonilo

videl si ich zneužité ovečky?

chodili denne pre súcit

/análna kresba v letnom seminári/

budí ťa vzdych...

peňazokazci v ušiach termitov

zase mi zmizla podobizeň kráľa

tvoj bláznivý strýko nedokázal prežiť

zaviedli ho k múru

a?

zastrelili, prirodzene...

 

malé dievča príde ti na pohreb

/presne o pol tretej/

tešíš sa?

si zbabelý

ako fľaša, ktorou ťa usmrtím

... ďalší zbytočný sen

 

„Je koniec, drahá,

nie je ťa škoda?

zabudni diár

sklenený obraz šliach.“

 

Pastier odišiel z mesta

vypísal odmenu

kto pozná vraha otca...

lepší spôsob ako zaprieť seba je –

zomrieť

 

večer tulákov zatvára do obydlí

pieseň hôr neklesá z citár

zdvíha sa tieňom tôní

lesné predstavy o lesku

huby opätujú výstrely

koža sa trhá pozdĺž lebky

„Hnil si celé veky!“

 

Muži zákona preťali tepnu

odsúdenec v kŕčoch

preklína meno

svojej matky?

/nikdy mu nepodala ruku/

 

Po obede navštívime reštauráciu

poplačeš si na mojej hrudi

nebolo to predsa len

-

zbytočné

 

Synak

dlho ťa držali v nevedomí

kým si nezničil masku

nebol si hlúpy

aj oni zaplnili telá žien

/svojich a cudzích/

ejakulátom

miešali horúci čaj

len pi, nech ti nevychladne!

 

o polnoci odvisne

posledný lotor

šťastie, aký čistý národ!

 

Intermezzo I

 

Sme vďační za mier

lenivé kobylince na úpätí hory

zámky preložili zásadným úderom

kontrolovanou spúšťou rieky

kataklizmatickým infernom vo vnútri mesta

prach je sedem

ložisko – beta osminy

 

zabudli sme z dávnych bojísk priniesť pamäť

v odlúčení žien a detí

v mŕtvolách zabitých vojakov

krv je šperk

zámok a dreň

 

sme zvyknutí

skrz pokoj hnať záprah ilúzii

udeliť lekcie pomalším

v kruhu najbližších

zomierať

 

najväčším symbolom doby je predzvesť búrky

viac, než kedy predtým

útočnejšia

výstredná samota obkľúčenia

 

lákajú ma hroby náhlych scén

vzplanutých bárok

ošiaľ nevidených impulzov

na záhradnej slávnosti

páv prináša útechu

je to slabý žiak

márnotratný starec

bytosť

ktorú nesmiem zaradiť

pozvať na podvečerný čaj

čakať inváziu

/plakanie pohľadov/

 

ktosi stlačil smerové tlačidlo

 

II

Agónia

 

Si podobný

/môjmu nenarodenému psychotickému bratovi/

zaháňaš spermie do kúta

keď nechcú spať

v lone trúchlivej ženy

 

tvoj blesk mi naháňa strach

zlomenou katarziou biedy

 

mladý kráľ nechodí na zasadnutia

beštiu svojho srdca videl kedysi

v letnom mesiaci

na festivale ochutnávky

vaginálnych sekrécii

znova zabudol

spln, pri ktorom jej z pŕs tečie žlč

bedári majú tiež radi svoje ženy

čarodejnice upálené na počesť detí

tuk im pomaly stekal po stehnách

mohutným krikom udusenia

 

Pre lepšie správy chodia cestári hmlou

cez zvrásnené doliny

potok križujúci nerozhodné miesta

zrak sa ponára

hlbina včera horúca zimou

dnes chladí mramorovým chodníkom

všade

kam chceš ísť

rozsypali popol obetí

zamávaj na pozdrav

otras sa šťastím

/máš Fénixovu školu/

 

Blankytné guľometné hniezdo

prekryté perím

láka vôňou čierneho prachu

pec vymetená starostlivou rukou

useknuté jazyky perín

stopy v snehu sú žiarivým príkladom

nejednoty

„ Pridaj plyn, braček,

o deviatej bude večerníček.“

 

Pri prvom milovaní má každý strach

vediem ťa chodbou

na okraj pláže

ale –

nie si vo mne

ako nôž

/krvou nezaplatíš stony staroby/

prv, než som objavil v jasnej lagúne obzor

prišli mi podivné nízke mraky

kontakt

prisluhovač režimu

mŕtvy svedok mihalníc

zákon je na našej strane

zákon nám mädlí ruky

plamenným korábom

?hanby?

vzlet úskočných stratégii

na programe dnešnej extázy je des

strach prekročenej čiary

vlastného náhrobného obelisku

zazvoň!!!

 

Stál som nad mŕtvolou starého otca

s nevedomým pocitom viny

chodil som za ním

vstával

strácal sa

zomrel v bolesti

/primár si nezabudol vypýtať prepitné/

 

Čas od času sa mi zachce

byť mŕtvolou a zmeniť

príšerný príbeh

veci okolo

nesú nám košík s ovocím

ochutnávame s gráciou

chuť nemá príčinu

v Ursinyho mešci nachádzam mäkký stroj

vzývam pomaly spadnuté hviezdy

mlčím

nad hrobom sa otvára nový obzor

nehybná sfinga

smog čeľustí

lesk skeletu v nočnej búrke

 

Skutočným prínosom je beznádej

stovka popravených

lemuje malebný kraj Ríma

neznesiteľné slnko kráti chvíle ukrižovaným

pri mori sa vojsko netrápi

vraždou maloletých chlapcov

/jediná spomienka

okamih v kronike

zmäteného blázna/

na jar ich nájdu

severne od zátoky

v okruhu štyroch bezodných míľ

 

Láska nebude odpoveďou

v jej zovretí som zabudol zomrieť

unášam sa spopolnenou predstavou

kde strašiak lieči udusený vnem

lekáreň je vzdialenou bránou

zmŕtvychvstania

 

Väzeň – škorpión chladí plášť

pod napnutou blúzkou

dva ružové prsníky

smelé oči v zajatí

ston

hriech

opustený ostrov mračien

brutálne milovanie na pláži

stopy krvi v piesku

popri milencoch beží tieň

filmová sfinga vyvrcholenia

slnko večne nezapadá

načúva farbám sfíng

pod palmou sú nahé telá

uspokojením

presnou priamkou novej križovatky

pomaly sa blíži

zvlnenou trávou pri pláži

k milencom vo vnútri dychu

sen?

škorpión omámenia

 

O zasneženej pláni písal kronikár

malá zhmotnená zem úsmevov

je ťažké vybrať si miesto skonu

ak neprikryjú telo plachtou

zbytočne tým narušíš obeh

 

Sneh je plachtou tvojej mršiny

nikto ti neohlodá stvrdnuté mäso

je to na tebe

väzeň – kanibal

prvý kus chutí príšerne

zvykneš si

ochutnaj všetky údy

kosti hoď čo najďalej

soľ sa s námahou

praž sa v umierajúcom slnku

balzamuj blatom

pahýle

rozhryzené

v agónii

 

Intermezzo II

 

Hľadám v spálenej hrdzi ranné dážďovky

niekto kričí

ktosi sa snaží

v lesoch

na zastávke

pliesť

 

bláznivým hymnickým pochodom

budujem lepšie zajtra

úsvit bez obsesie?

 

z mnohých príčin ostáva

chuť žiť

primárnou úžľabinou

explóziou vnútra duše

 

našťastie

vchádzajú obavy

/objavy/

najschúlenejší mlyn zo všetkých trosiek

prázdnotou prznený postoj

 

základom ozbrojenej misie je pechota

dobre postavené mužstvo

ochladí čas

nevyhnutný úsek oslobodenia

 

ktosi uteká pred temnotou

násobením šťasteny

rozbíja atóm chlorovodíka

 

uprostred žeravej gule

plyn vchádza do žíl

napína svaly

údy

krv pod tlakom preteká

cez okraj šibenice

 

čo je zase s tým smerovým tlačidlom?!

 

III

Rituál

 

Beriem si do hrobu

všetky koitálne polohy

neumáram slzy

zasnežená kobka je príjemným spestrením

nikdy nevylúčeného života

 

Indiánsky náčelník

rád sťahoval kožu z človeka

pach obnaženého mäsa bol rozkošný

široký nos cíti krv

červeň steká po lýtkach

do nádob

narýchlo umytých kalichov

/svadba sa môže začať/

 

prvý vyrezáva kus mäsa ženích

teplou krvou potiera telo ženy

/jedna z možností

ako prežiť rituál je

konzumácia obete/

šťastného príbuzného

 

nad ránom všetko lepšie spí

nevesta napichnutá na kôl ženícha

útroby obete

zvonenie rannej rosy

starší prekliali honosný príbytok náčelníka

spálením mandragory

rozťali

ďalší kus posledného dňa

 

Niekedy si želám oblohu

spárenú s pieskom

očami zajatca

prinášam v lesoch rozsiahlu hmlu

opar lenivej supernovy

bláznivou stuhou ovenčené žieňa

chránim neobvyklé svety

zlákaný srieňom novembrového listu

plchom v ústrety

do prachu žalúdočných zásad

 

prvé spomienky na život

protibrána

kto ju videl bližšie?

splátky na to, čo nechceme

zomrel som na sny

nedostupné lieky poškvrnili tvár

všetko, čo mám

nevidomé senzačné lásky

 

Faraón šplhá úzkou chodbou

s preľaknutím hladká

telo mladej ženy

stupnica rozkoše

prah zbytočnej obavy

už v detstve ho učili

dotyky

v známej sieni bez farieb

s kurtizánou

zápasil o holý život

zdal sa mu podivuhodný

svet lások a vojen

chcel spať

nežná ruka ho núti

premilovať celú noc

/nad ránom

vezír je spokojný/

 

vyčerpaný Faraón klesol na lôžko

pri krku pár spotených rúk

slovo

nevýslovných želaní

 

o siedmej boli zavraždení

 

mäkký trup otvára nôž

v prítmí sály

sluhovia stáčajú črevá do nádob

rukou blysne sa hák

mozog leží v handrách

opustený?

 

/Ľahké telo klesá na dno hrobky

vyslovením mojich túžob

o 4200 rokov/

 

Mlčanliví vytiahli posledný kameň

potichu vkĺzli

neláskavou stuchlinou hrobky

na priečelí truhly

stromy nejasných pokladov

jasajú mužom do tvárí

utvorením ciest

smelých bodnutí

uprostred prašného jazierka

môžu si pozrieť do očí

zavŕšiť pochodňou

rituál života

semeno smrti

 

 

 

 

Môj milý entuziast literatúry, pokiaľ si prečítal celý text

a dostal si sa až sem bez toho, aby si musel pochybovať

o vlastnej jedinečnosti, či o jedinečnosti druhu, ku ktorému možno patríš, patrí Ti moje blahoželanie.

Oceňujem Tvoju psychickú kondíciu a zmysel pre humor. Znamená to, že

a) nachádzaš sa na približne rovnakej vlnovej dĺžke ako Môj Zhluk Vedomých Variácii.

b) nepíš do zásuvky, ktorá Tvojim preludom

n-e-r-o-z-u-m-i-e.

Spojme sa a spíšeme spolu knihu, ktorá ponesie názov:

STRATA ŠTYROCH TRPASLÍKOV KRÁĽOVNEJ SNEHULIENKY PRI PRECHODE CEZ ALPSKÝ TUNEL A HORIZONT VRETENICE, prípadne:

UTRPENIE MLADÉHO PSYCHEDELIKA.

 

S vedomím nevedomého skorého zvítania Tebe a Tvojej zásuvke želá a úprimne navždy zostáva

?sen?

 

do nevedomia, priatelia...