Strata štyroch trpaslíkov kráľovnej Snehulienky pri prechode cez alpský tunel a horizont vretenice

Na konci karavány gordický uzol

spestrenie

všadeprítomnej tmy

niekto chýba

vraví orgán

visiaci orgán

orgán činný v trestnom konaní

 

dážďovky tunela chystajú párty

bakchanálie obžerstva

princ a trón

musíme spočítať drobné

na oslave pokĺznutí

koruna je trón

 

rajčiny žezlom rozbili

metabolické časti tunela

(variácia na cis mol)

pekelné orgie uprostred rozdupaného mraveniska

 

kto si trúfa jesť vidličkou?

 

tunelom prúdi zápach

nôh kráľovnej Snehulienky

obrím ťahom sa ženú stáda kôz

hybridné vlečky rozobratých sekvencií

trpaslík maľuje vládkyni tvár

(je to on?)

krídlo z azbestu zmáčané marinádou

je lepšie sa kajať

než pyskami rozrážať zem

a hnilobný závan pohrebísk

 

kľúčik polonahej tmy je dres

funkčná zbraň osteoporózy

uprostred jačiacich semien leží kráľ

znova mu pumpujú žalúdočné šťavy

(kolorit medenej výpravy)

 

„Prišli sme o prvého trpaslíka!“

 

x x x

 

Na druhom brehu spálenej cesty

hroch buduje závislým stan

opretý o rebrík chemoterapie

tunelom zvoní blues

/keramické doštičky/

žiarivým koncom tmy je svetlo

alebo nie

škaredé sklíčka letia stužkou

vretenica nemá vedomie

svedomie

srdce v prútenom košíku

ach! ten pánt!

prah bezbolestnej záhrady

chcela sa vpliesť do horského masívu

slizkou kožou pretaviť obzor

brieždenie a smer hviezd

 

Snehulienka musela predísť krvipreliatiu

plánom osnovy

malým neškodným zápolením

so sekerou a štítom

ring je plný nových očí

rozhodca si počká

ticho rozlúskne výstrel

aminokyselinovej pištole

 

stroj sa mohol vzdať

pozviechať

čarodejné knihy a vzťah

na rukách odniesli prvé kvapky

slnko

zmes

časti exhumovaného skeletu

v električke nie je miesto pre padlých

(nemali sa špárať v nose)

sú ako priznanie

 

v podpalubí starej plachetnice horí človek

poskakuje

spieva hymnu svojho národa

pľuje

nasáva nosom dym

ušľachtilo plače

lopatou rozhŕňa

včerajšie správy o počasí

 

Sibyla

bola

Lola

ó la

la

 

námorník šepká dievčaťu

A-O-I-A-O

O-L-A

L-E-O

A-O-A-O

M-U-M-A

CH-L-A-T-A

B-L-U-M-I

B-R-A-M-I

H-O-T-E-M-O-N

 

prší

nie moc

prší nemoc

z plachetníc

 

mrazuvzdornou šachtou pení šíp

kapitán je všímavý

ó (o)tvor

na úpätí vrchu svieti maják

znamením škriabe vyrážky

drhne pulz

brána tejto podobizne leští zvyk

blana tejto podobizne leští zvyk

ženy ramenami prekonávajú ostych

prvý výstrel

je hneď

za nami

projektor

 

stíš sa, hnedák!

 

o mušliach spievali námorníci ódy

v korábe voda lieči

spomienky

stuchnuté sťažne

tváre sa už nelepia

voskovým kotlom

 

„Ste nemožné decká!“

 

Pod zasneženým kopcom leží tieň

be-be-be-be-be-ží tieň

pekné žieňa navlieka prsteň

na úkor októbrovej lásky

Mrakodor

mrakovtáci leštia snem

zničená sieň

ruiny

splachovací systém (o)krajiny

základný kameň alpského tunela

namočený v huspenine

spal od šiesteho októbra

/a les je stále zelený/

nie ako pravítka

ceruzky

/a nebo zelenie/

celé?

nie

 

nie ako výpary splaškov

hnedé exkluzívne dojatie

objatie

hrom-strom?-bróm (mu-mu)

 

Na konci karavány

slimák šepká psovi

„Stratili sme druhého trpaslíka.“

 

x x x

 

Toto je prvý riadok

/a toto druhý/

 

chodci brázdili oceán

pri starom kaštieli spal Hmot-a

a-a-a-a-a-a

unikol (zdá sa) zdravím

„Chodenie je úžasné, prepelička.“

 

mýlia sa

nevideli bizarné chodby zámku

obelisky už zvonia k obedu

štyri chody

východ

záchod

/splachovanie je vynález/

 

majú modré lišty

v záhradách kríky škeria pivné hrče

do slobody bude sedem

k výrazným je predsa len ďaleko

m-u-s-í-š s-a u-m-y-ť

 

Dierou v nebi vpúšťajú národy

záchody

až tak neisté

 

tunelom páchne žiara

v noblesných sférach

strom buduje vrecká

lžou naplnené ostatky príbytku

nahý kráľ mal sen o raňajkách

uprostred kuchyne plače kuchárka

stiera potom peľ

slizkú pokožku vretenice

/vie, ako chutí kráľovský zadok/

intermezzo

kuchynské plačky

 

sluhovia zberali v záhradách pleseň

kráľ

zoči-voči

nahote

zočil vlastný tieň

hnal ho pekelnou stranou

 

Zrody hlásia príjemnou hymnou

štrajk

je to len pošta

raz ho vedie nocou

miestom

vidinou lesklého snehu

pri okraji priepasti

diváci rozháňajú stráž

 

má ich v hrsti

lenivé sriene milostnej hmoty

učiteľ akuzatívom otvára ranné hviezdy

nemenná spí v žiakových útrobách

lienky

chrobač

plienky

naznač

 

o šiestej

severné prúdy priviezli dogmu

dogu?

kráľom pomazanú šľachtičnú

lýtkom kráľovnej Snehulienky lezie mravec

o chvíľu leží

rozpučený nehou ženskej ruky

 

záchrana je sila mravenísk

prašná fatamorgána

namosúrená horda bojových termitov

 

Karaváne dochádza kyslík

v mozambickej trhline

uviaznutý školák

malým premysleným

premyslením

konečne preskúmal dolníka

 

kráľ

niekedy šepkal rozprávky

malá snehobiela zem plakala v náručí

jeho sen bol trikrát

v štrnástej minúte zaspal

/boli sme na jeho pohrebe?/

V krajine šumí dvor

láskou zaslepené dvere

recyklácia tiel poddaných

čerstvé maliny majú chuť

príchuť spálenej vetvy

vládnuci rod

prerod

pôrod

od maloletej nečakáme zázraky

podieľala sa na záchrane

spas ma a nemuč!

hnus

zánik bezbolestnej dogmy

prijaté o štvrť na tri

na dve sme boli traja

máš o tom vedomie

 

sú dve možnosti, ako nájsť cestu...

... stratiť trpaslíka

/3?/

Snehulienka zastavila sprievod

na každej strane tečú

zalesnené kocky

očividne sú zmietané

prastaré siene chudobných

dvoran pochodňou

opiera unavený skelet

nebolí ho noha

 

„Na konci vidím svetlo

Kráľ nás očakáva

osmeľte sa, moji drahí.“

 

O pol siedmej dorazil sprievod na koniec tunela

 

Štvrtý trpaslík zmizol

nakŕmil ostychom

prizerajúce šváby

roztečenie je zložité

v pohároch tunela

nemusia budovať tieň

viac pri okraji

viac

viac

viac

viac

viac pri okraji

 

niekto spomína kráľa

neslušné dievčatko

/v náručí otca sa to plače!/

prekročilo rámec

osamelosti

 

za tunelom valec prešiel horizont

trúbil

zdravil trpaslíkov džemovým sklom

 

Kráľ oficiálne posadil Snehulienku na kreslo po západe Slnka, ako je obvyklé u osôb s týmto postavením. Prišli aj všetci dvorania a štyria trpaslíci, o ktorých si niektorí mysleli, že ich bolo sedem.

Po spoločnej večeri si oddýchli a zakričali Vretenici svoju vlastnú hymnu.

BRUODER kričal:

huoramadanavazrubrotlaxandri

 

HURODER kričal:

vandrubril kla gro len tru psifrodkle hujadrofreskum

 

SNEHULIENKA kričala:

vuascanfuho lupre tropklu hradobrelo mux

 

PRVÝ TRPASLÍK kričal:

maharinda klas o dral hidrax

 

DRUHÝ TRPASLÍK kričal:

tram a las jam usklo miiiiiuha

 

TRETÍ TRPASLÍK kričal:

základ základ základ

 

ŠTVRTÝ TRPASLÍK šepkal:

miru

klemudo

latija pres rando

nehrotiland

 

Vretenica mohla spokojne spať na opačnej strane alpského priesmyku až do návratu druhej fázy nekontrolovateľnej absorpčnej kataklizmy.

 

© 2010 Dušan Láznička