Moja malá mama

čoraz slabšia padá

dolámaná nezlomená

napĺňa každodennú modlitbu

nikomu nebyť na ťarchu

aj ľavou rukou mnohé zvládne

 

mám chuť ju nadľahčiť

pohojdať ako bábo

 

zatiaľ

len nosím jedlo v krabičkách

a obdivujem

 

ak nedovolíš

ani bolesť neporazí

smiech

***

driemal vo mne strach

čo ak príde nehoda

bude treba ratovať

 

stalo sa

 

opatrovanie

je najmenej

len bolesť za iného

nejde prebolieť

***

mamine zlomené rameno

bolo možno znamením

nech jej venujeme

viac pozornosti

 

bozkáva mi ruky

v živote

som sa tak dobre nenajedla

a ja

rozpačitá

prečo mi toľko ďakuješ

veď si moja