Keď príde moja smrť
budem si niekde nablízku
omámený
poblúznený
pozriem ponad zamatové mraky
do zátišia mojich vnútorností –
bez strachu
vzdám sa reťaze
veď bude kľud
Keď príde moja smrť
budem vcelku zdravý
vo veku...
ale to sa nehovorí
Sen ma prebudí k životu
v rozpálenej zemi
nájdem zátišie
rozpomeniem
na všetky prosby k Bohu
(aj tie dôležité)
mojim očiam vzdialim čas
Odovzdane vytiahnem dušu
cez svoje skutky
a vyfúknem
do prázdnych tvárí
Keď príde moja smrť
staroba ma zmučí
kvapky sa dnu rozlejú
zamknutím brán
všetko ostatné
pustím priepasťou
žiaľ meno pohladí
červenajúcim svedomím
a prach zvlhne slzou
skôr
než ľudia
zabudnú na pigment mojej kože