Kvety
Kvety
Dievča prešlo pol Európy
zastavilo uprostred námestia
kyticou mávalo na pozdrav
Nezmyselne žlté kvety
ožiarili mestský kvadrant
príznačnou nasýtenosťou
oprela pohľady
išla pokojne ďalej
okolo nemej skulptúry
x x x
Našli ju za mestom
zviazanú pri starej lipe
kvety boli všade okolo
ich vôňa jej dala slobodu
Prekliati chceli, aby sa vrátila
ona len mávla pohľadom
na sedem zrútených stien
nechala ich spať
Kvety dopadli na dná stien
potichu
pohladila obzor
zmesou nehy a pavučín
Zmizla s prvým kolapsom
mestskej dlažby
Komentáře (5)
Komentujících (4)
Doporučit
Tisk
Ať zpracováváš cokoli, je zážitek si u tebe číst...:-)*
16.03.2025 12:23:31 | cappuccinogirl
...zaujímavé - práve túto báseň som osobne považoval len za akýsi lepší priemer...:-) Som rád, že sa niekomu páči.
16.03.2025 13:11:15 | Dušan Láznička
Táto báseň je v protiklade s tým, čo hovoril John Lennon, že autor (básnik) by mal písať výlučne o sebe, vlastných pocitoch. Často siaham po témach, ktoré sa ma osobne netýkajú, ale nejako do mojej sféry zasahujú. Autor by mal byť podľa mňa multi-tématický. Hoci rád si prečítam aj autora, hľadiaceho do seba, pre seba, o sebe, nad sebou, v sebe...:)
15.03.2025 09:12:49 | Dušan Láznička