Ležal som na brehu rieky
nahý
zviazaný spevom vtáčích voyeurov
Slnko ma šteklí zlatými lúčmi
pod bledými mrakmi
ktoré neublížia
neklamú
vzduch – viac než priateľ
obmýva obnažené telo
v dokonalej konjunkcii pocitov
bezbrehých nálad
smiešneho mesta
opusteného
mojou bytosťou
Voda obmýva končeky prstov
ležíš vedľa mňa
nahá
planúca
zviazaná spevom vtáčích voyeurov