Predtucha plačúcej lásky

Letel som do šera

kde kolibríky strážili tvoju lenivosť

predbiehal som slimákov a všetok ľud

spiaci na konvalinkách

s perlami pod sebou

 

z ulít vychádzal dym farbiaci noc

zem ho prijímala rýchlym výdychom

 

Našiel som ťa a videl

ako pohládzaš nohami slimákov

ako dychom ovievaš tvár ľudu

ako ma mocne vítaš zovretím srdca

 

Pristál som kolibríkom na hlavách

v tvojej blízkosti sa rozmohol šum

lístie ti padalo na plecia

zakrývajúc nahotu a smútok

osamelú ťa zvlažil náhly lejak

kráčal som v jeho stopách

za mnou boli hrubé zväzky prečítaných kníh

pred sebou som tlačil hrsť vtáčích pier

 

Lebo bolo neskoro

náhlil som za tebou

a v pokušení skákal cez obruče skál

cez mysy ktoré nehovoria

priamkami v priestore

 

ovzduším zvučal praskot mydlových bublín

suchá si vychádzala z kúpeľa

(sám som v ňom zmáčal dušu po okraj)

a divila sa

že neviem ako kolibríky strážia tvoje nebo

 

Najdlhší pocit súvisiaci s tebou rástol

trávy sa rozhovorili

blčali napätím

ako nemé vyzerali hviezdy

vyzlečené do noci

chladivejšej než čepeľ dýk

 

hviezdy plávali nad nami v tanci

všetko súviselo s láskou

hlavne tvoje pery

levitujúce nad pevným bodom

 

priestor elektrizoval

do diaľok vyludzoval pichľavé tóny

 

Pohltila si ma nočnou šírkou

objala

roznietila

rozkmitala

vybuchla

s rýchlejším tepom než svetlo

prehnutá ako most

vyhĺbená ako jaskyňa

s perlami v zátylku

s kolibríkmi na hrudi

otvorená v predstavách ako kniha

 

Lúče sa ťa báli dotknúť

zahodil som ich a dotýkal sa ťa

koža ako alabaster bola vlnou

čo sa prehnala tvojim údolím

 

zvlažil som ho

horúcim dychom tak mrazivým

kým ťa neuspala husacia koža

od členkov po korienky vlasov

od noci do šera svitu

od lásky do lásky

od kolibríkov do teba