Dve perspektívy smútku

On:

Ako sa cítiš drahá

po rokoch odlúčenia

po zasnežených vráskach bdenia

čas nebol milosrdný

a spali sme pridlho

mrákavy boli nad nami

deliace nás

zvážajúc do dolín

kde nie je nádej

kde končí každé srdce

Alebo snáď

prekvitala v tebe radosť?

Chcel som byť s tebou

niesť ťa

ukazovať

tebe krásu mojich svetov

a nad ránom

kolísať ťa

hriať

milovať

x x x

Ona:

Ako sa cítiš drahý

po rokoch odlúčenia

po snoch ktoré skončili

jedného rána

zrkadlo mi ponúklo

zaslzenú tvár

a viac nič

ale bežala som za tebou

aby si nezabudol

v belasých nových dňoch

aby si hladil

vlasy a dušu

lebo márne bolo hľadanie

strápené a cudzie

keď mohol si byť bližšie

vrúcne ma niesť

kúpať kvetmi

bozkávať

žiariť

milovať