v lete
s dobrou náladou
vstávam aj zaspávam
radosť blčí ako oheň
zvnútra zohrieva
od rána
prskáš jedovaté sliny
kde tu zásah
málo na uhasenie plameňa
čo ak nezostane pri vode
mám obavy
raz priklopíš vrchnák
možno nevedome
(verím tomu)
a
bez kyslíka nezahorím
ani ja
Kdyby přetekla tolerantnost, jak nad plamenem mléko. Však uhasne teplo a zůstane oder, který jen oknem duše čas vyvětrá.
Ano, i lidské teplo potřebuje pochopení a k účinku volný průběh.*
16.04.2025 15:32:45 | šerý