ChatGPT | Výlet

                     VÝLET

 Batôžok si rýchlo zbalíš, 

 skoro ráno vyrazíš, 

 kamaráta sebou zvábiš, 

 kilometre urazíš.

 A už kráčaš poľnou cestou

 čo privedie ťa do lesa, 

 zohreješ sa teplou vestou, 

 vrátiš prv než zotmie sa.

 Rezko pridáš do kroku, 

 keď vtom zbadáš stádo srniek, 

 osviežiš sa v potoku, 

 ochutnáš z tých zrelých trniek.

 Pomaly stúpaš na vrchol

 potom celý zaliaty, 

 máš za sebou fakt frmol, 

 no na vrch vstúpiš usmiaty.

 Rozhliadneš sa kolom seba, 

 kocháš sa tou krásou kraja, 

 dotknúť sa chceš kúska neba, 

 nadýchaš sa vôňou raja.

 Odrazu sa nebo mračí, 

 letná búrka prichádza, 

 v očiach sa ti hrôza zračí, 

 k úteku ťa navádza.

 Batoh zbalíš rýchlo v chvate, 

 letíš dolu úpätím, 

 roztrhneš si nové gate 

 a už leje vzápätí.

 Hromy, blesky bičujú, 

 premokol si do nitky, 

 kraj skrz naskrz križujú, 

 účastníkom tej bitky.

 Po búrke sa hneď vyčasí, 

 obloha už belasá, 

 čo hlásili v tom počasí, 

 zase omyl, dofrasa.

 Vzduch sa krásne prečistil, 

 ako sa len dobre dýcha, 

 zrazu si sa uistil, 

 že ísť na výlet nie je chyba.

 V teple obschneš za chvíľku, 

 pesničku si cestou nôtiš, 

 na pníčku zdriemneš na chvíľku, 

 už sa zase trochu potíš.

 Tma na vŕšky rýchlo sadá, 

 kytku kvietkov natrháš, 

 hviezda z neba na zem padá, 

 domov sa už poberáš.

 Hoc prídeš domov ustatý, 

 nôžky ťa tiež trochu bolia, 

 zároveň si vysmiaty, 

 bo krásne boli lesy, polia.

 A už v hlave plány spriadaš 

 kam vyberieš sa druhý raz, 

 na mape trasu ďalšiu hľadáš 

 kam o týždeň pôjdeš zas.