ChatGPT | O hviezdy opretý

O hviezdy opretý

Hlávka padne, v starej foteli
oči sa mi privreli.
Tu myšlienka, tu svetlo,
do hlavy vlietlo.

Biedny som zas,
na krátky čas
do noci padám.
zo skúšok lásky prepadám.

Kam sa podel rozum!
Kam sa podel um!
O hviezdy opretý
kde si ty!

Stratil som svoj tieň
po noci nepamätám sen
po teple prehnem,
miesto v zlate, do blata padnem.

Telo ma držím príliš pri zemi
som, ako mráz prízemný.
V hlbinách tmavých, kde sny pramenia,
a kde len plazivé tiene sa nemenia.

Ťarcha ma viaže k zemi, nepustí,
do výšok nebies, kde si ty!
ako vták, čo krídla má, no vzlietnuť nemôže,
uväznený v prachu, kto mi pomôže!.

Ach, túžim uniknúť z tohto zajatia,
odpútať sa od zeme, času strata,
premeniť mráz na kvapky rosy čistej,
vrátiť sa k láske, k tej istej.

Krídla krehké, nepripravené sú,
moje telo neunesú,
raz nájdem silu, odpútať sa od zeme,
veď obaja to chceme.

Možno, že raz slnko sa zmiluje
a telo oslobodené – miluje,
roztopí sa ten ľad, čo v srdci mám,
vzlietnem za tebou k výšinám.

Sila, čo drieme v každom z náš, bez miery,
mráz, chlad, boli len skúška viery,
len strach ma brzdil, keď som spal,
možno vtedy zistím, že krídla som mal.