ChatGPT | xxx

XXX

…Zrazu zbadali hlúčik dobre oblečených, pekných mužov. Obleky im padli ako uliate, správali sa uvoľnene a živo diskutovali. Bolo vidieť, že sú priatelia. Niektoré z dievčat prehlásilo, že by sme sa mohli vsadiť o niečo, ktorá z nás ich zaujme bez oslovenia, len tak, že prejde okolo nich. Ak uvidíme nejakú reakciu z ich strany, vyhrala. Nerada, ale súhlasila som. Samozrejme kamaráta čo bol s nami to nezaujímalo, tak zostal pri aute. Oprel sa o auto a sledoval situáciu. Asi sa aj dobre bavil. Všetky spoliehali na svoju krásu, výzor. Veď som im hovorila, že zaujať muža s veľkým M nie je tak ľahké. Pubertiaka áno, Muža nie. To chce viac ako peknú tváričku. Nechcela som hrať, nemám na to. Nie som pekná. Tak ideme na to. Snažili sa. Nič. Žiadna reakcia. A teraz ja? Obzrela som sa na neho. Smial sa. Niečo skúsim. Mala som na sebe letné šaty a v ruke maličkú taštičku, na hlave slamený klobúčik. Slnečné okuliare. Tak idem. Ešte sa naposledy pozriem na neho. Dajako spozornel. Fajčil.
Začala som kráčať smerom k hlúčiku mužov. Stále živo diskutovali. Pomalým krokom. Sebavedomo až bez záujmu o okolie . Keď som prišla k nim, ešte som spomalila, rukou som si pridržala klobúčik, zastala som a pozerala do diaľky na more. Zrazu som sa otočila k mužom, trocha arogantne som si ich obzrela všetkých, znova som obrátila pohľad na more a pokračovala ďalej. To už som mala jemný úsmev na perách, tak aby ma videli. Naraz stíchli, pohľady upreli na mňa. Zjavne som ich zaujala. Výborne. Tak som to dokázala.. Ale… tuším sa niečo pokazilo. Mala som len zaujať. Niektorí išli za mnou. To som nechcela, nebolo to v pláne. Čo mám robiť? Pozriem na dievčatá. Tiež nevedeli. Čo ak sú nebezpeční? Dúfam, že nie. Nebol to dobrý nápad. Ale ak by videli, že už mám priateľa, nechali by ma na pokoji. Zrejme si myslia, že som sama. Ale kde zoberiem priateľa? ON ! Môj záchranca. Otočím sa , je stále pri aute. Pozoruje ma. Zrýchlila som krok a už som skoro bežala za ním. Trocha nechápal, ale čakal, opretý o auto, ruky založené na prsiach. Dobehla som k nemu. Zdvihol obočie, že čo sa deje? Veď si vyhrala. Potom si všimol, že sa k nám blížia tí muži. Prišla som k nemu čo najbližšie a pošepla do ucha. Prosím pomôž mi. Urob niečo mužské, aby to vyzeralo, že ti patrím, že som tvoja. Rýchlo. Prosím. Bol veľmi prekvapený. Nechápal. No tak. Urob niečo. Aby pochopili. Hocičo. Všetko čo chceš. Už som panikárila. Boli blízko. Nechcela som sa s nimi zapliesť ani ich uraziť odmietnutím. Dobre mi tak. Nemala som sa zahrávať. Stále nič neurobil, len sa začal zvláštne usmievať. Skutočne môžem urobiť všetko čo chcem? Vieš to určite? Ano, ano len rýchlo. Pritiahol si ma bližšie k sebe a objal. Jednou rukou ma držal okolo pásu, druhou ma začal hladiť po tvári, pozeral mi do očí. Pobozkal ma. Nie jemne, ale veľmi vášnivo. Jeho ruka hladila môj chrbát a ja som sa roztápala. Uplne som zabudla, že to iba hraje. Bozky som mu opätovala. Ach ten pocit. Nádhera. Bola som neskutočne vzrušená, aj on. Objímala som ho, hladila. Nechcela som, aby to skončilo. Zrazu ma prestal bozkávať. Prečo? Čo sa stalo? Ja chcem ešte. Viac a viac. Asi som túto otázku mala v očiach, lebo mi odpovedal, už odišli. Dávno. Tvoje želanie som splnil. No áno, obzerám sa ich nikde. Vyšlo to. Mala by som mu byť vďačná. Veď aj som. Ale…Tak a teraz mi už konečne vysvetlíš toto divadlo? Rada by som, ale musím sa spamätať. Začal sa smiať. Ty si to chcela, žiadala si ma o to. Nič iné by asi ani nefungovalo. Pochopil. Veľmi si sa musel premáhať, však? Zvážnel. Nie, bol to pre mňa dar. Raj na zemi. Ďakujem že som ti mohol aspoň takto dokázať ako ťa milujem.